
Erich Fromm bol renomovaný nemecký psychoanalytik, filozof a sociológ, známy svojimi inovatívnymi myšlienkami o ľudskej prirodzenosti a spoločnosti. Vo svojich dielach skúmal témy ako sloboda, láska, odcudzenie a hľadanie zmyslu života. Jeho citáty sa vyznačujú hlbokou reflexiou ľudskej existencie a ponúkajú cenné poznatky pre tých, ktorí sa snažia lepšie pochopiť seba a svet okolo seba. V tomto článku predstavíme 100 najlepších citátov Ericha Fromma, ktoré dodnes inšpirujú a podnecujú k hlbokému zamysleniu.
Význam lásky podľa Ericha Fromma: hlboká a reflexívna analýza citu.
Láska je podľa Ericha Fromma oveľa viac než len obyčajný romantický cit. Pre renomovaného psychoanalytika je láska umením, ktoré si vyžaduje úsilie, odhodlanie a neustálu prax. Vo svojom diele „Umenie milovať“ Fromm skúma rôzne aspekty tohto komplexného a pre ľudský život nevyhnutného citu.
Pre Fromma je láska vedomá voľba, ktorá zahŕňa nielen fyzickú príťažlivosť, ale aj rešpekt, porozumenie a akceptáciu druhého. Verí, že skutočná láska je založená na slobode, zodpovednosti, starostlivosti a vzájomnej úcte. Podľa autora je láska činnosť, nie pasívny pocit, ktorý sa jednoducho deje.
Jeden z najvýraznejších citátov Ericha Fromma o láske je: „Láska nie je niečo, čo sa stane. Je to čin, voľba, záväzok.“ Tento citát dokonale vystihuje autorov pohľad na lásku ako na umenie, ktoré treba neustále pestovať a rozvíjať.
Vo svojej hlbokej a reflexívnej analýze pocitov Fromm zdôrazňuje dôležitosť sebaprijatia a sebapoznania pre rozvoj zdravých a zmysluplných vzťahov. Zdôrazňuje dôležitosť oslobodenia sa od sebectva a individualizmu pre skutočné spojenie s ostatnými.
Stručne povedané, význam lásky podľa Ericha Fromma presahuje emócie a prchavé pocity. Pre autora je láska každodennou praxou porozumenia, empatie, starostlivosti a vzájomnej úcty. Je to vedomá voľba odovzdať sa druhému slobodne a zodpovedne, budovať vzťah založený na reciprocite a harmónii.
Úvahy Ericha Fromma o základných princípoch umenia lásky.
Erich Fromm, renomovaný psychoanalytik a filozof, vo svojej knihe „Umenie lásky“ rozoberá základné princípy, ktorými sa riadia romantické vzťahy. Podľa neho je láska umením, ktoré si vyžaduje odhodlanie, úsilie a uvedomenie si. Vo svojich úvahách Fromm zdôrazňuje dôležitosť emocionálnej zrelosti, autenticity a slobody pri budovaní zdravých vzťahov.
Jedným zo základných princípov umenia lásky je podľa Fromma schopnosť ale e obdržať Milovať vyváženým spôsobom. Pre neho láska nie je len pocit, ale aktívny postoj starostlivosti a úcty k druhému. Je potrebné naučiť sa milovať, dávať zo seba samého bez straty individuality a autonómie.
Fromm tiež zdôrazňuje dôležitosť pochopenie a empatia v romantickom vzťahu. Pre neho je nevyhnutné, aby sa partneri snažili pochopiť navzájom svoje potreby a túžby bez posudzovania alebo iracionálnych očakávaní. Empatia je základom efektívnej komunikácie a budovania skutočného puta.
Fromm ďalej zdôrazňuje potrebu autenticída e čestnosť v romantických vzťahoch. Verí, že skutočná intimita sa dá dosiahnuť iba vtedy, keď sú jednotlivci úprimní sami k sebe a k svojim partnerom. Neautenticita a nečestnosť môžu podkopať dôveru a stabilitu vzťahu.
Vo svojich úvahách nás Erich Fromm pozýva zamyslieť sa nad komplexnou povahou lásky a dôležitosťou pestovania zdravého a zmysluplného vzťahu. Pre neho umenie lásky vyžaduje neustále úsilie o sebapoznanie, osobný rast a vzájomný záväzok. Je to neustály proces učenia sa a vývoja, ktorý nás vyzýva byť lepšími verziami samých seba.
100 najlepších citátov od Ericha Fromma
Nechávam tie najlepšie citáty od Ericha Fromma (Nemecko, 1900 – Švajčiarsko, 1980), filozof a psychoanalytik, ktorý prostredníctvom svojho veľkého množstva publikácií ostro kritizoval západnú spoločnosť. Medzi jeho najpopulárnejšie knihy patria Umenie lásky, strach zo slobody e Mať alebo byť?
Kvôli svojmu židovskému pôvodu bol Fromm nútený emigrovať do Ameriky. Jeho spisy sa vo veľkej miere zaoberajú láskou, nenávisťou, nacionalizmom, prírodou a kultúrou, okrem mnohých ďalších tém.
Je považovaný za jedného zo zakladateľov americkej psychoanalytickej kulturalistickej školy, ktorá sa zameriava na riešenie neurózy moderného človeka prostredníctvom uprednostňovania humanizmu pred konzumom a ekonomickými hodnotami.
Možno vás budú zaujímať aj tieto citáty od psychológov, Freuda alebo Carla Junga.
Najlepšie Frommove citáty
■ Len ten, kto verí v seba, je schopný veriť aj iným.
Zmysel života spočíva len v samotnom akte žitia.
N Iba tí, ktorí nechcú viac, ako majú, sú prosperujúci.
N Život má len jeden zmysel: žiť sám v sebe.
-Väčšina ľudí zomrie skôr, ako sa narodí. Kreativita znamená narodiť sa skôr, ako zomriete.
-Nie je bohatý ten, kto veľa má, ale ten, kto veľa dáva.
Človek je jediný živočích, pre ktorého je jeho vlastná existencia problémom, ktorý treba vyriešiť.
-V láske je paradoxné, že dve bytosti sa stanú jednou a zároveň zostávajú dvoma.
-Ľudské bytosti vždy zomierajú skôr, ako sa úplne narodia.
Biologická slabosť bytia je podmienkou ľudskej kultúry.
– Paradoxne, schopnosť byť sám je podmienkou pre schopnosť milovať.
Sebckí ľudia nie sú schopní milovať ostatných, ani nie sú schopní milovať samých seba.
-Dávanie je vrcholným prejavom sily. V samotnom akte dávania prežívam svoju silu, svoje bohatstvo, svoju moc.
Psychická úloha, ktorú si človek môže a mal by stanoviť, nie je cítiť sa bezpečne, ale byť schopný tolerovať neistotu.
Sila objektívneho myslenia je rozum; emocionálny postoj, ktorý sa skrýva za rozumom, je pokora.
-V láske existuje paradox, že dve bytosti sa stanú jednou a stále zostávajú dve.
Moderný človek si myslí, že niečo stráca – čas – keď nerobí veci rýchlo. Nevie však, čo robiť so získaným časom, iba ho zabiť.
-Smrť s nádychom dojímavej horkosti, ale predstava, že by sme museli zomrieť bez toho, aby sme žili, je neznesiteľná.
Nacionalizmus je naša forma incestu, je to naše modloslužba, je to naše šialenstvo.
patriotizmus je ich sekta.
-Znamená to jednoducho neuchyľovať sa k podvodom a klamstvám výmenou za pohodlie a služby alebo výmenou za city.
Láska nie je niečo prirodzené, ale vyžaduje si disciplínu, sústredenie, trpezlivosť, vieru a porazenie narcizmu. Nie je to pocit, je to prax.
Sny aj mýty predstavujú dôležitú komunikáciu medzi nami samými.
-Možno neexistuje jav, ktorý by v sebe skrýval väčší deštruktívny pocit ako morálne rozhorčenie, ktoré vedie k závisti alebo nenávisti, ktorá sa maskuje ako cnosť.
V erotickej láske sa dvaja ľudia, ktorí boli kedysi oddelení, stanú jedným. V materskej láske sa dvaja ľudia, ktorí boli kedysi jedným, oddelia.
-Ak v inom človeku vnímam najmä povrch, vnímam najmä rozdiely, to, čo nás oddeľuje. Ak vstúpim, vnímam jeho identitu, náš vzťah bratstva.
– Čím viac je zmarený impulz žiť, tým silnejší je impulz ničiť; čím viac je život naplnený, tým menej je deštruktívnej sily. Deštruktívnosť je výsledkom neprežitého života.
-Ak ostatní ľudia nerozumejú nášmu správaniu, tak čo? Ich požiadavka, aby sme robili len to, čomu rozumejú oni, je pokusom diktovať naše správanie.
-Hľadanie narcistického uspokojenia pramení z potreby kompenzovať materiálnu a kultúrnu chudobu.
Človek nemôže byť úplne citlivý na svet bez toho, aby často nebol smutný.
Sotva existuje aktivita alebo projekt, ktorý sa začína s toľkými nádejami a očakávaniami a napriek tomu zlyháva tak často ako láska.
– Skutočnosť, že milióny ľudí zdieľajú rovnaké formy duševnej patológie, neznamená, že títo ľudia sú zdraví.
V jazyku neexistuje slovo, ktoré by sa prostitútovalo, okrem slova láska.
Život nemá žiadny zmysel okrem toho, ktorý si každý človek dáva sám a odhaľuje tak všetky svoje schopnosti.
Dejiny ľudstva sa začali aktom neposlušnosti a je veľmi pravdepodobné, že sa aktom poslušnosti aj skončia.
– Spoločnosť by mala byť organizovaná takým spôsobom, aby spoločenská a láskyplná povaha ľudskej bytosti nebola oddelená od jej spoločenskej existencie, ale aby s ňou bola spojená.
-Nemôže existovať sloboda bez slobody zlyhať.
-Nezrelá láska hovorí: „Milujem ťa, pretože ťa potrebujem.“ Zrelá láska hovorí: „Potrebujem ťa, pretože ťa milujem.“
Ľudské bytosti majú dve základné orientácie: mať a byť. Mať znamená získavať a vlastniť veci, dokonca aj ľudí. Byť zameraný na skúsenosti: vymieňať si, zaväzovať sa, zdieľať s ostatnými.
-Základnou alternatívou pre ľudské bytosti je voľba medzi životom a smrťou, medzi kreativitou a deštruktívnym násilím, medzi realitou a ilúziami, medzi objektivitou a neznášanlivosťou, medzi bratstvom a nezávislosťou a nadvládou a podriadenosťou.
Zrelou odpoveďou na problém existencie je láska.
Hlavnou úlohou ľudskej bytosti v živote je zrodiť samu seba, stať sa tým, kým skutočne je. Najdôležitejším produktom jej úsilia je jej vlastná osobnosť.
-Ak som tým, čo mám, a ak stratím to, čo mám, kto som potom?
Žijeme vo svete vecí a náš jediný vzťah k nim je ten, že vieme, ako s nimi manipulovať alebo ich konzumovať.
-Láska je zvyčajne priaznivá výmena medzi dvoma ľuďmi, ktorí maximálne využívajú to, čo môžu očakávať, berúc do úvahy svoju hodnotu na trhu osobností.
V 19. storočí bol problém, že Boh zomrel. V 20. storočí je problém, že zomierajú ľudské bytosti.
Prijímanie životných ťažkostí, neúspechov a tragédií ako výzvy, ktorá nás po prekonaní posilní.
-Prečo sa spoločnosť cíti zodpovedná len za vzdelávanie detí a nie za vzdelávanie dospelých akéhokoľvek veku?
– Zdravý rozum je jednoducho to, čo sa nachádza v rámci konvenčného myslenia.
– Sme spoločnosťou hlboko nešťastných ľudí: osamelých, ustarostených, depresívnych,
deštruktívny, závislý; ľudia, ktorí sa tešia, keď zabíjame čas, ktorý sa snažíme tak veľmi vážiť.
– Kto by povedal, že šťastný okamih lásky alebo radosť z dýchania či chôdze počas slnečného rána a vdychovania čerstvého vzduchu nestojí za všetku námahu a utrpenie, ktoré je súčasťou života.
Podmienkami pre kreativitu musia byť zmätenosť, sústredenie, akceptovanie konfliktov a napätí, zrodenie sa každý deň, cítiť zmysel vlastnej existencie.
Ľudská bytosť je produktom prirodzenej evolúcie, ktorá vzniká z konfliktu medzi väzňom a oddelením od prírody a potrebou nájsť v nej jednotu a harmóniu.
-Ak niekto nie je produktívny v iných aspektoch, nie je produktívny ani v láske.
-Nevenujeme dostatočnú pozornosť slovu nuda. Hovoríme o mnohých hrozných veciach, ktoré sa ľuďom stávajú, ale často nehovoríme o jednej z najhorších: pocite nudy, osamote alebo, čo je horšie, v spoločnosti.
-Ak človek chce len jednu osobu a je ľahostajný ku všetkým ostatným, potom jeho láska nie je láska, ale symbolická pripútanosť alebo zväčšené ego.
– Chamtivosť je bezedná priepasť, ktorá človeka vyčerpáva v večnom úsilí uspokojiť potrebu bez toho, aby niekedy dosiahla uspokojenie.
– Sloboda neznamená licenciu.
Nie je nič neľudské, zlé alebo iracionálne, čo by neprinieslo určitý druh útechy, ak sa to robí v skupine.
-Je láska umenie? Potom si vyžaduje vedomosti a úsilie.
-To, čo väčšina ľudí v našej kultúre chápe pod pojmom milovaná osoba, je v podstate zmes popularity a sexuálnej príťažlivosti.
Láska je jediná rozumná a uspokojivá odpoveď na problém ľudskej existencie.
Autorita nie je vlastnosť, ktorú človek vlastní v zmysle fyzických vlastností alebo kvalít. Autorita sa vzťahuje na medziľudský vzťah, v ktorom jedna osoba pozerá na druhú s nadradenosťou.
-Láska je energia, ktorá plodí lásku.
-Ľudské bytosti sú jediné zvieratá, ktorých existencia je problém, ktorý musia vyriešiť.
-Hľadanie istoty blokuje hľadanie zmyslu. Neistota je jediný stav, ktorý povzbudzuje ľudské bytosti k odhaleniu svojich síl.
Vzťah medzi matkou a dieťaťom je paradoxný a v istom zmysle tragický. Vyžaduje si od matky najintenzívnejšiu lásku, ale práve táto láska musí dieťaťu pomôcť dištancovať sa od matky a dosiahnuť úplnú nezávislosť.
- Sme to, čo robíme.
-Láska je spojenie s niekým alebo niečím mimo seba, pod podmienkou zachovania vlastnej individuality a integrity.
Všetci snívame; nerozumieme svojim snom a napriek tomu sa správame, akoby sa v našich spiacich mysliach nič zvláštne nestalo, prinajmenšom zvláštne v porovnaní s tým, čo naša myseľ logicky a rozhodne robí, keď sme bdelí.
Materská láska je pokoj. Netreba si ju získať, netreba si ju zaslúžiť.
-Nebezpečenstvo minulosti spočívalo v tom, že sa ľudia stanú otrokmi. Nebezpečenstvo budúcnosti spočíva v tom, že sa títo ľudia môžu stať robotmi.
Revolučný a kritický mysliteľ je vždy nejakým spôsobom mimo spoločnosti a zároveň jej súčasťou.
– Tak ako masová výroba vyžaduje štandardizáciu tovarov, aj spoločenský proces vyžaduje štandardizáciu ľudských bytostí a táto štandardizácia sa nazýva rovnosť.
Hnev znamená byť neustále pripravený na to, čo sa ešte len narodí, a zároveň nezúfať, ak v našom živote nedôjde k žiadnemu narodeniu.
Kreativita si vyžaduje odvahu uvoľniť sa z istôt.
– Chamtivosť je bezedná priepasť, ktorá človeka vyčerpáva nekonečným úsilím uspokojiť potrebu bez toho, aby kedy dosiahla uspokojenie.
-Ak som tým, čo mám, a ak stratím to, čo mám, kto som potom?
Schopnosť byť vyvedený z miery je predpokladom všetkého stvorenia, či už v umení alebo vede.
Zdravie je presne to, čo je v rámci konvenčného myslenia.
-Ako stúpame po spoločenskom rebríčku, zlo nosí hrubšiu masku.
-Človek vždy zomrie skôr, ako sa úplne narodí.
– Sotva existuje činnosť, ktorá by začínala s toľkými nádejami a očakávaniami a napriek tomu tak pravidelne zlyhávala ako láska.
– Tak ako je láska orientáciou, ktorá sa vzťahuje na všetky objekty a je nezlučiteľná s obmedzením jedného objektu, rozum je ľudská schopnosť, ktorá musí obsiahnuť celý svet, ktorému človek čelí.
Úspešný revolucionár je štátnik, neúspešný je zločinec.
Hlavným nebezpečenstvom pre ľudstvo je obyčajný človek s mimoriadnou mocou, nie diabol alebo čert.
-Láska je rozhodnutie, úsudok, sľub. Keby láska bola len pocitom, neexistoval by základ pre sľub milovať sa navždy. Cit príde a môže odísť. Ako môžem súdiť, že zostane navždy, keď môj čin neznamená ani úsudok, ani rozhodnutie?
Skutočný protiklad spočíva v protiklade medzi človekom spútaným egom, ktorého existencia je štruktúrovaná princípom vlastníctva, a slobodným človekom, ktorý prekonal svoj egocentrizmus.
Láska nie je primárne vzťah ku konkrétnej osobe; je to postoj, charakterový poriadok, ktorý určuje vzťah človeka k celému svetu ako celku, nie k objektu lásky.
Nacionalizmus je naša forma incestu, naše modlárstva, naše šialenstvo. Patriotizmus je jeho kult. Tak ako láska k jednotlivcovi, ktorá vylučuje lásku k druhým, nie je láska, láska k vlasti, ktorá nie je súčasťou lásky k ľudstvu, nie je láska, ale modlárstvo.
Detská láska sa riadi zásadou: „Milujem, pretože som milovaný.“
Zrelá láska sa riadi zásadou: „Som milovaný/á, pretože milujem.“
Nezrelá láska hovorí: „Milujem ťa, pretože ťa potrebujem.“
Zrelá láska hovorí: „Potrebujem ťa, pretože ťa milujem.“
Naivne sa predpokladá, že skutočnosť, že väčšina ľudí zdieľa určité myšlienky a pocity, dokazuje platnosť týchto myšlienok a pocitov. Nič nemôže byť ďalej od pravdy. Konsenzuálne potvrdenie ako také nemá žiadny vplyv na rozum ani duševné zdravie.
Čo dáva človek druhému? Dáva seba, to najcennejšie, čo má: svoj život. To neznamená, že obetuje svoj život za druhého, ale že dáva to, čo je v ňom živé; dáva mu svoju radosť, svoj záujem, svoje porozumenie, svoje poznanie, svoj humor, svoj smútok – všetky prejavy a prejavy toho, čo je v ňom živé.
Kritické a radikálne myslenie prinesie ovocie iba vtedy, ak sa spojí s najvzácnejšou vlastnosťou, ktorú človek má: láskou k životu.
-Milovať znamená zaviazať sa bez záruky, úplne sa odovzdať v nádeji, že naša láska vyprodukuje lásku v milovanej osobe. Láska je akt viery a tí, ktorí majú málo viery, majú aj málo lásky.
– Sloboda nie je konštantná vlastnosť, ktorú buď máme, alebo nemáme. V skutočnosti neexistuje žiadna sloboda, okrem slova a abstraktného pojmu. Existuje len jedna realita: akt oslobodenia sa v procese rozhodovania.
Viera si vyžaduje odvahu, schopnosť riskovať a dokonca aj ochotu prijať bolesť a sklamanie. Tí, ktorí trvajú na bezpečí a ochrane ako na primárnych podmienkach života, nemôžu mať vieru; tí, ktorí sú uväznení v obrannom systéme, kde sú odstup a majetok ich prostriedkami bezpečnosti, sa stávajú väzňami.









